7./20. 9. - Sviatok svätého metropolitu florinského Chryzostoma Nového vyznávača - deň jeho zosnutia

Svätý vladyka Chryzostom (Kavouridis) Nový vyznávač sa narodil v roku 1870 v obci Madeta vo východnej Trácii. Odmalička bol zasvätený službe Cirkvi. 

Vyštudoval Teologickú fakultu v Chalki, kde nadobudol diplom s vyznamenaním v roku 1901. V Konštantinopolskom patriarcháte bol vysvätený na diakona a na kňaza a bola mu zverená služba kazateľa a sekretára patriarchu. 

V roku 1908 ho patriarcha Jeremiáš III. vysvätil na biskupa Imvrou a Tenedou. V roku 1912 bol zvolený za metropolitu pelagonského (oblasť severného Macedónska). Z dôvodu pohnutých politických a cirkevných udalostí bol potom uvedený do čela florinskej metropolie.  Ešte predtým sa však postavil proti nekánonickému zvoleniu  inovátora a reformistu Meletia (Metaxakisa) za konštantinopolského patriarchu, ktorý Cirkvi spôsobil toľko zla.

Metropolita Chryzostom, ktorý sa vždy vyznačoval hlbokou zbožnosťou a vzdelanosťou a tiež oddanosťou k povinnostiam plynúcim z jeho úradu, prijal v roku 1924 kalendárnu reformu a s ňou spojené narušenie kánonického poriadku a sviatočného a liturgického rytmu a jednoty Cirkvi. Reforma bola uskutočnená bez toho, že by si ju vyžadovali naliehavé pastierske potreby a okolnosti a tiež bez zvolania a rozhodnutia Všepravoslávneho snemu. Jediným a hlavným cieľom bolo poslúžiť ekumenickému zblíženiu skrz spoločné slávenie kresťanských sviatkov spolu s nepravoslávnymi.

Napriek tomu sa od počiatku staval s hlbokým pochopením a sympatiami k tým, ktorí odmietli prijať kalendárnu reformu a s horlivosťou, oddanosťou a vo vyznávačskom duchu nastúpili na cestu požehnaného zápasu za uchovanie Pravoslávia, za čo ich potom čakalo prenasledovanie a pohŕdanie. Nakoniec v máji v  roku 1935 spolu s ďalšími dvoma biskupmi odsúdil novokalendárnu inováciu a ujal sa pastierskej zodpovednosti za spoločenstvo Pravých pravoslávnych kresťanov v snahe o napravenie a obnovenie narušenej kalendárnej a sviatkovej jednoty Cirkvi.

Od tej doby emeritný metropolita florinský Chryzostom záverečných 20 rokov svojho života s odvahou a statočnosťou viedol dobrý zápas viery, za čo bol prenasledovaný, vláčený po súdoch, dvakrát bol poslaný do vyhnanstva, trpel strádania, utrpenia a mnohé krivdy. Naviac i vlastní spolupracovníci ho mnohokrát nepochopili a dezinterpretovali jeho snahu o teologické objasnenie základných rámcov zápasu proti cirkevným inovátorom. Čelil súčasne veľkému tlaku tak zvnútra, ako aj zvonku. Božia milosť ho však posilňovala až do posledných dní jeho života.

Zosnul v roku 1955 vo veku 85 let. Pochovaný bol v monastieri Zosnutia (Uspenia)  Bohorodičky v pohorí Parnitha (Attika). Vyzdvihnutie jeho ostatkov v roku 1960 bolo sprevádzané divmi a uzdraveniami. Jeho obdivuhodný vyznávačský postoj a svätosť života vždy slúžili ako vzor a inšpirácia pre pravoslávnych kresťanov nielen v Grécku, ktorí sa snažili ako on zostať verní otcovským tradíciám. V svedomí nás všetkých ho nosíme ako hlavnú a poprednú postavu našej vyznávačskej cirkvi a jeho pamiatka nás neprestáva povzbudzovať k tomu, aby sme boli vernými nasledovníkmi jeho odkazu.

Je príznačné, že náš metropolita Kyprián (†2013) blaženej pamäte vždy voči nemu prechovával veľkú úctu a považoval ho za svätého hierarchu našej cirkvi. (...)

biskup Kliment gardikijský, správca Moravskej eparchie

Preklad zo stránky: https://orthodoxiachristiana.cz/vericim-a-duchovnim-moravske-eparchie-oznameni-o-kanonizaci-emeritniho-metropolity-florinskeho-chrysostoma/